Čo si o hluku myslia odborníci?

„Zhoršenie sluchu v strednom a staršom veku je významne spojené so sociálnou izoláciou a s vyšším rizikom depresie a kognitívnych porúch.” – MUDr. Radkin Honzák

„Ak si pracovníci na stavbe, kde hladiny hluku môžu ľahko prekračovať 90 – 100 dB, nechránia svoj sluch kvalitnými chráničmi, po určitej dobe u nich dôjde k patologickým zmenám vnútorného ucha vedúcim k strate sluchu. Iná je situácia pri dlhodobom vystavovaní sa nižším hladinám hluku, predovšetkým dopravného, ktoré sú obťažujúce. V tomto prípade sa prejavia negatívne účinky hluku dysfunkciou kardiovaskulárneho systému, napríklad vo forme zvýšenia krvného tlaku, môže sa objaviť nervozita, podráždenosť a obvykle aj poruchy spánku.” – prof. MUDr. Josef Syka, DrSc.

„Dopravné hluky môžu byť aj relatívne málo intenzívne, a pritom môžu napríklad brániť zaspaniu, počas spánku môžu vyvolávať veľmi rušivé vnemy a pri dlhodobom pôsobení môžu vyvolávať aj poruchy kardiovaskulárneho systému a neurotické stavy. Významným spôsobom môžu taktiež znižovať pracovný výkon.” – prof. MUDr. Josef Syka, DrSc.

„Pre ľudský sluch sú veľmi nebezpečné krátke zvuky s vysokou intenzitou (výstrel z pištole v blízkosti ucha, časté v armáde).” – prof. MUDr. Josef Syka, DrSc.

„Prídete si oddýchnuť od hluku veľkomesta na chatu či chalupu a vaši susedia sa pustia do kosenia trávy hlučnou kosačkou, to vám vadí. Naopak, navštívite nočný bar a nevadí vám hudba, ktorá v ekvivalentnej hladine presahuje 80 i 90 dB.” – prof. MUDr. Josef Syka, DrSc.

„Niektoré zvuky, napríklad zvuk cirkulárky, môžu byť nepríjemné samy o sebe, hoci nepresahujú hladinu 80 dB. Naopak, zvuk symfonického orchestra v koncertnej sieni pri hraní Mahlerovej symfónie ľahko prekročí v špičkách hladinu 100 dB, a pritom ho nepovažujete ako poslucháč za nadbytočný hluk. Hoci väčšina zvukov, keď prekročia určitú hladinu, napríklad 80 dB, môže byť už vo všeobecnosti považovaná za hluk.” –  prof. MUDr. Josef Syka, DrSc.